Oneskorená bolesť svalov

Oneskorená bolesť svalov (DOMS- Delayed onset muscle soreness) je bolesť svalov a stuhnutosť, ktorá sa vyvíja 24-72 hodín po cvičení zahŕňajúcom zaťaženie svalov. Je klasifikovaná ako typ poškodenia svalov spôsobeného cvičením, ale je odlišná od svalovej únavy, alebo bolesti, ktorá sa vyvinie počas, alebo okamžite po cvičení. Zatiaľ čo etiológia a presné mechanizmy zostávajú neznáme, väčšina výskumov uznáva, že DOMS je iniciovaná excentrickým cvičením. To bolo preukázané v množstve štúdií, ktoré testovali vzťah medzi bolesťami svalov a rôznymi typmi excentrických, koncentrických a statických činností. Odkedy bola prvýkrát opísaná, realizovaných bolo veľa teórií na vysvetlenie mechanizmov DOMS, vrátane hromadenia kyseliny mliečnej, svalových kŕčov, poškodenia spojivového tkaniva, mechanického poškodenia svalov, zápalov buniek a teórie enzýmoveho toku.  Je najpravdepodobnejšie, že najlepším vysvetlením pre DOMS je kombinácia dvoch resp. viac takýchto teórií. Rôzne liečebné modality boli testované ako napríklad- nesteroidné protizápalové lieky po cvičení (NSAID), masáž a ľahká aeróbna aktivita. DOMS fenomén, ktorý postihuje vrcholových aj rekreačných športovcov, zostáva aktuálny, keďže výskumníci pokračujú v zdokonaľovaní etiológie, modelujú a skúmajú sa účinné preventívne stratégie a liečebné modality.

Príklady bežných aktivít, o ktorých je známe, že spôsobujú oneskorenú svalovú bolesť: 

•  Excentrické silové cvičenia (k tomuto bodu sa dostaneme v súvislosti so spasticitou)
  
•  Chôdza alebo beh z kopca 
•  Step aerobik

Príčiny bolesti svalov spojené s oneskoreným nástupom bolesti svalov zahŕňajú: 

• Štrukturálne poškodenie svalového vlákna a bunkovej membrány
• Zápalová reakcia

Prevenciu dosiahneme:

• Odstupňovanou intenzitou a trvaním nových a excentrických aktivít (cvičenie po dobu 1-2 týždňov)

Liečebné stratégie zahŕňajú: 

• Nesteroidné protizápalové lieky
•  Masáž aplikovaná krátko po excentrickom cvičení
•  Ľahké aeróbne cvičenie
•  Suplementácia výživy (antioxidanty a L-karnitín), ale je potrebné ich ďalej skúmať, aby sa zadefinovalo optimálne dávkovanie a načasovanie príjmu 

Mechanické namáhanie je väčšie pri excentrickom cvičení v porovnaní s koncentrickým cvičením, pretože tento typ aktivity využíva menej svalových vlákien, čo má za následok väčšie mechanické zaťaženie na vlákno a vyšší sklon k poškodeniu buniek. Hoci presné bunkové mechanizmy zapojené do DOMS sú neznáme, model navrhol Armstrong v roku 19843 a je ním aj naďalej potvrdený a spresnený výskumníkmi v posledných rokoch. 

Bunkové mechanizmy sa prezentujú takto:

1. Vysoké napätie vo svalovom vlákne má za následok mikrotraumu
2. Štrukturálne poškodenie bunkovej membrány narúša vápnikovu homeostázu, spôsobujúcu nekrózu, ktorá vrcholí 48 hodín po cvičenií 
3. Vnútrobunkový obsah, ako je histamín, kiníny, draslík a produkty zápalu hromadiaceho sa v interstíciu, stimulujú voľné nervové zakončenia, čo má za následok bolesť spojenú s DOMS 

Čo má spoločné spasticita s oneskorenou svalovou bolesťou ?

Ako už bolo spomenuté vyššie, nadmerné excentrické zaťaženie svalov môže viesť k oneskorenej svalovej bolesti. Spasticita a jej uvoľnovanie je špecifické cvičenie, ktoré kvôli charakteru musí byť vykonávané pomaly a s citom. Spasticita je narušenie svalových pohybových vzorcov, takže svaly sa kontrahujú naraz. Svalové pohyby sú normálne riadené komplexným systémom, ktorý umožňuje niektorým svalom kontrakciu (napnutie), zatiaľ čo iným relaxáciu. Poškodenie nervov v centrálnom nervovom systéme môže narušiť vzorec. Výsledkom je, že množstvo svalov sa môže stiahnuť naraz. Tento stav možno pozorovať pri detskej mozgovej obrne, traumatickom poranení mozgu, mŕtvici, poranení miechy, roztrúsenej skleróze a iných stavoch, ktoré postihujú mozog a/alebo miechu. 

Spasticita je známa fenoménom ,,sklápacieho nožíka" a síce - keď sa snažíme dosiahnuť extenziu resp. vystretie končatiny, narazíme na tvrdý odpor, ktorý povolí až po určitej dobe. V tejto fáze je nutné pokračovať veľmi pomaly, prípadne našu snahu zastaviť a počkať na relaxáciu svalu. Možnosťou je aj daný svalový segment pripraviť na cvičenie zahriatím, chvejivými pohybmi, pomôcť si s detským olejom a podobne. Ak však budeme násilne pokračovať v našej snahe extendovať končatinu, dopúšťame sa vlastne excentrického posilňovania svalov a robíme presný opak toho, čo chceme dosiahnuť a síce predĺženie svalu do dĺžky a jeho uvoľnenie zo spastickéhe držania. Práve tu je tá spojitosť s oneskorenou svalovou bolesťou a spastickými pacientami. V praxi som sa stretol veľa krát s násilným ,,uvoľňovaním" a nerešpektovaním základných zásad cvičenia so spastickými pacientami. Ak máte doma spastického pacienta a chcete mu pomôcť, prípadne sa chcete vyvarovať svalovej bolesti, svalovej horúčke a v neposlednom rade nesprávnej technike cvičenia, dbajte na to, aby ste flekčné kontraktúry neuvoľňovali proti odporu, alebo násilne. Začnite s prípravou, nahriatím daného miesta, robte to pomaly a s citom - dieťa resp. pacient vám bude viac dôverovať, urobíte oveľa viac práce a neriskujete svalové/šľachové zranenie. 

Mgr. Rastislav Jakubkovič