Trigger pointy a ich problematika

Charakteristika trigger pointov

Klasický a najčastejšie používaný popis spúšťacích bodov je, že Simons a Travell definujú spúšťacie body ako prítomnosť citlivosti v uzle a v hmatateľnom napnutom páse svalu (snopec). Spúšťové body sú schopné vyvolávať  bolesť, či už spontánne, alebo po lokalizovanej kompresii. Klinická definícia - trigger pointy sú lokalizované oblasti hlbokej citlivosti v napnutom  páse svalov. Vykazujú lokálnu odozvu trhnutia (svalová fascikulácia), alebo skokový znak (pohyb celého tela) v reakcii na lokalizovaný tlak, alebo napr. suchú ihlu.  Simons a kol. (1999) tiež vytvorili mapy tela, spoločné miesta spúšťacích bodov a ich referenčné zóny. Tieto miesta boli zaznamenané ako významné podobnosti s akupunktúrnymi bodmi používanými v tradičnej Čínskej medicíne na úľavu od bolesti (Melzack et al., 1977). 

Sú opísané dva hlavné typy spúšťacích bodov. Aktívne spúšťacie body sú tie, ktoré môžu byť zodpovedné za prezentujúcu sa sťažnosť na bolesť. Môžu byť tiež spojené s menej ľahko definovateľnými príznakmi, ako je slabosť, parestézia, alebo zmeny teploty a môžu mať pridruženú prenesenú bolesť. Prítomné latentné spúšťacie body sú väčšinou pri skrátení svalov a bolesť nastáva len pri aplikácii vonkajšieho tlaku. Tieto spúšťacie body sa môžu aktivovať rôznymi stimulmi, vrátane zlého držania tela, nadmerného používania, alebo svalovou nerovnováhou. Stručne povedané, diagnostika spúšťacích bodov závisí od nájdenia lokálneho citlivého miesta v napnutom svalovom páse, reprodukciou rozpoznateľných symptómov a odozvou na lokálne zášklby, na palpáciu pomocou techniky štipca, alebo vpichnutím ihly.  Wolfe a kol. (1992) vyšetrovali pacientov s chronickou myofasciálnou bolesťou, alebo fibromyalgiou a väčšina bežných nálezov u ich subjektov bola miestna citlivosť a napnuté svalové pásy. Spoľahlivosť vyšetrenia napnutých snopcov, svalových zášklbov a aktívnych spúšťových bodov však bola problematická.

Terapia trigger pointov

Terapia sa delí na neinvazívnu a invazívnu. 

Neinvazívne techniky 

1. Mechanické ,,roztápanie,, trigger pointov, kedy sa používa lokálny tlak na trigger point spojený s prehĺbeným dýchaním. Modifikáciou tejto techniky a aj účinnejšou metódou je lokálny tlak za súčasného pretiahnutia svalu do maximálnej dĺžky.  V západnej medicíne sa tiež používa chladivý sprej na zníženie bolesti a následné použitie techniky spomenutej vyššie. 

2. Transkutánna elektrická nervová stimulácia -  (TENS), často sa predpokladá použitie pri chronickej bolesti a môže sa použiť pri rôznych frekvenciách a intenzitách, ktorých cieľom je  dosiahnuť úľavu.

Invazívne techniky

1. Lokálne anestetiká - injekcia lokálneho anestetika vie najpravdepodobnejšie zlepšiť mieru subjektívnej bolesti avšak 

2. Botulotoxín - injekcia botulotoxínu bola navrhnutá na použitie v terapii spúšťacích bodov, založená na predpoklade, že existuje nadmerné uvoľňovanie ACh z motorických nervových zakončení. Botulotoxín je produkovaný baktériou Clostridium botulinum a pôsobí tak, že blokuje uvoľňovanie ACh pri neuromuskulárnych spojeniach. 

3. Suchá ihla - ihlou akupunktúrneho typu sa do svalu v regióne spúšťacieho bodu niekoľko krát vpichuje a cieľom je reprodukovať pacientove symptómy, vizualizovať lokálne reakcie zášklbov a dosiahnutie úľavy od svalového napätia a bolesti. 

Na všetky techniky boli publikované štúdie a porovnania a kým niektoré preferujú neinvazívne techniky, iné zas dávaju prednosť invazívnym. Nie je dokázané, ktorá z techník funguje lepšie a ktorá horšie. Zo skúsenosti a intervenciou s inými odborníkmi však odporúčam neinvazívne techniky a teda mechanický tlak na trigger point so súčasným strečingom svalového snopca. Skúsený fyzioterapeut vie diagnostikovať postihnuté miesto a správne zacieliť strečing pre čo najlepší výsledok trigger point terapie a odbúranie myofasciálnej bolesti a dysfunkcie. Pre lepšiu predstavivosť prikladám zopár fotiek z knihy ,,Myofascial pain and dysfunction - The trigger point manual, Volume 1. Upper Half of Body". 

Mgr. Rastislav Jakubkovič