Movement play - Pohybová hra

Základné princípy pohybovej hry:

-holistický prístup

-vnímanie tela ako celku

-základ vo vývojovej kineziológii

-základné polohy, stabilná poloha iniciuje pohyb - poloha - myšlienka - pohyb

-mindfulness - všímavosť podporuje správne držanie tela a správne držanie tela podporí všímavosť- nástroje umocňujúce zážitok z prítomného okamihu

-dávkovanie stimulov

-neúspech v prevedení učeného pohybu neznamená neúspech ale cennú lekciu

-stimulácia cez chyby, nekomfortné polohy a kontrolované pády

-spolupráca, vnímanie a očný kontakt

-vnímanie polohy seba a priestoru

-základná hybnosť muskuloskeletálneho aparátu a fascií

-dávkovanie intenzity a priebehu cvičenia

Rozhovor o pohybovej hre s Jozefom Juríčkom

Čo je ako to ty nazývaš "pohybová hra"?

Široký pojem ako to teraz počujem znieť. Ak by som to mal v jednoduchosti opísať, tak ide o proces využívajúci rôzne metodiky a postupy zameriavajúce sa na zlepšenie, udržanie alebo prevenciu správneho napredovania dieťaťa do života. Hlavnú časť však tvorí myšlienka - myšlienka - motivácia - akcia ."Myslím teda som"

Úlohou pohybovej hry je zabezpečiť primeranú mobilitu dieťaťa a osvojiť si precvičované prvky, ktoré potrebuje k správnemu vývoju. Správnym prístupom motivovať dieťa k pohybu alebo ho vyprovokovať.

Čo to znamená vyprovokovať dieťa k pohybu?

Pre mňa to znamená že si dieťa pripravím na pohyb. K tomu aby sme sa mohli hýbať potrebujeme minimalizovať faktory, ktoré nám v tom bránia. Potom môžme pristúpiť k samotnému pohybu a jeho stimulovaniu. Keďže prípady sa rôznia, je rozdiel aj v prístupe. Pri niektorých deťoch stačí motivácia hračkou, komunikácia, hra, ale využívam aj nekomfortné polohy prípadne kontrolované pády, ktoré dieťa automaticky nútia zmeniť polohu. Všetko je ale brané formou hry, kde dieťa dostáva primerané impulzy. Kladné ale aj záporné. Samozrejme vedieme dieťa k tomu, aby riešilo takéto veci automaticky. V zásade sa dá povedať, že sa jedná o stimuly na ktoré by malo dieťa primerane zareagovať. Akcia - reakcia.

Je toto cvičenie náročné pre dieťa?

Život je náročný, takže aj toto cvičenie. Aby sme sa pochopili. Intenzita a záťaž sa vždy prispôsobuje dieťaťu. Ak je to mierené v zmysle, či dieťa pri terapií plače a silou mocou ho do niečoho nútime, tak to nie. Či plače? Občas áno. Je to prirodzené pretože nám tým hovorí veľa vecí. Našou úlohou je rozpoznať dôvod a primerane zareagovať. Ako vravím rodičom slová Pána Václava Vojty "deti plačú". Samotná náročnosť je individuálna. Musím sa však priznať že na deti a rodičov mám vysoké nároky, pretože toto obdobie je veľmi dôležité. Či už ide o návyk na cvičenie alebo o samotný proces pri cvičení.

Ako sa vraví musíme pracovať na hrane. Hranice si však budujeme spoločne....dieťa - rodič, dieťa - terapeut a tak ďalej. Osobne ale vždy všetko s rodičmi odkomunikujem, lebo dieťa nemôžeme brať len ako dieťa, ale ako rovnocennú osobnosť. Na tejto interakcii je založená taktiež pohybová hra. Rozpoznávanie reakcií, vyhodnocovanie, odpovede a aj spracovanie reakcie na druhej strane a následná odpoveď.

S akými deťmi vlastne pracujete?

Najradšej s najmenšími, ale samozrejme aj so staršími. U tých najmenších- novorodencoch to je v podstate o usmernení rodičov, konzultácii, prípadne pri podozrení vážnejších stavov rodičov usmerníme. Preto opakujem prevencia je u najmenších na prvom mieste. Čo sa týka stavu dieťaťa je to individuálne, keďže spektrum je naozaj široké od konzultácií s polohovaním a handlingom, asymetrií, zaostávaním psychomotorického vývoja, centrálnou poruchou tonusu, koordinačné poruchy, stavy po úrazoch centrálnej a periférnej nervovej sústavy až genetické ochorenia.

Veľmi dôležitý je však prístup. Nepomáhame len cvičením, ale pôsobíme na viacero faktorov, ktoré dieťa ovplyvňujú. Vždy však dbáme na to, aby sme mu nevytvárali nejaké bloky, ktoré by ho brzdili, prípadne zhoršovali prácu pre budúcich terapeutov alebo samotných rodičov.